Znásilnená a ponížená pri jazere

Bolo sparné leto, slnko hrialo, po lidích neboli ani pamiatky. Však kto by sa škvařil v takým teplu na ulici, všetci sú na kúpaliskách alebo chytajú bronz pri rybníku. Premýšľala som, že by som taky mohla niekam zájsť.


Som biela ako moja novo vymaľovaná stenu, takže ľahké opálenie by mi prospelo.

Na internete som hľadala inšpiráciu, čo napríklad výlet na bicykli?

alebo na korčuliach? Áno, už to mám!! Trasa, ktorá vedie pozdĺž lesa v ktorom je opustené jazierko. "To je to pravé pre mňa!!" Vytiahla som korčule, šupol ich do batohu a bežala stihnúť vlak. Mala by som tam byť za necelú hodinu!

Keď už som bola konečne na mieste, obul som si korčule a vycestovala

Nádhera!! slniečko tak krásne svieti, na nebi ani mráčik, ešte jemný vetrík do toho veje! Cestou som nikoho nestretla, ale že by mi to vadilo ... Po piatom kilometri, keď som míňala krčmu, som si prišla úplne vybavená. Ale jazierko je už tak blízko! Ešte štyri kilometre!

Lilo zo mňa ako z lokomotívy, nohy ma boleli, hlavu som mala ako žeravá kachle ...

Padla som na zem, úplne vybavená a spotená som si ľahla do trávy kúsok od veľkého jazierka. Plavky som si so sebou nevzala a rovnako už mi boli malý, takže som si svlíkla tričko a nohavice a svoje krásne chudé a vyšportované telíčko z gymnastiky si pekne nechala od slniečka vyhrievať a hnednúť. Nikde nikto, len stromy, jazierko a ja. Premýšľala som nad tým, aké by to bolo, keby Marek, nedosiahnuteľný chalan z vedľajšej triedy ma chcel.

Keďže nikde nebolo žiadneho živej duše, svlíkla som si podprsenku a nohavičky a trochu sa hanbou išla do vody. Bola teplúčko. Pôsobilo to na mňa trochu vzrušujúco, siahla som si na svoju panenskú pipinka a začla si ju naháňať. Po chvíli som už bola na vrchole blaha, ale mala som čo robiť, aby som sa neutopili. Keďže už bolo neskoro, kúpanie už mi liezlo krkom, vyliezla som z vody.

"K pekla, kde mám oblečenie?" Zarevala som. Nevidela som svoje oblečenie ani svoj baťoch. Počula som smiech. Za mnou stálo asi päť chalanov a prezeral si ma, tak ako ma pánbůch stvoril. Jednou rukou som si samozrejme zakryla pipka a druhú prsia.

"Chceš svoje oblečenie?"

Povedal chlap asi okolo dvadsaťpäť rokov, "tak to pre nás budeš musieť niečo urobiť" zasmial sa. Než som stihla utiecť jeden ma chytil za ruky a druhý mi napchal vreckovku do pusy. Rýchlymi pohybmi ma doniesli na zábradlie a tam mi k nemu priviazali ruky. Tiekla mi krv z ruk, priviazali ma silno, aby som neutiekla a rozráhli mi nohy, ktoré mi priviazali k druhému zábradlia obďaleč. Cítila som sa strašne ponížene. Pozerali sa na mňa a smiali sa. Videla som ako sa im pod nohavicami rysujú hrče. "Pekne si hykala vo vode, taky budeš ale vzdychať oveľa viac." Jeden chlap mi začal lízať bradavky a druhý prstit prcinku. "Ona je panna," zakričal jeden. Samozrejme nezostal len u prsteňov, ako som začala byť vlhká hneď ma ho tam strčil. Cez vreckovku v puse som nemohla kričať bolesťou, v tú ranu ma vyhŕkli slzy.Střídali si ma ako nejakú pouličné cour. Bili do mňa svý čurák. Keď chlap, čo vyzeral ako skinherd, holohlavá hlava, tetovanie, ma uvidel plakať, vzal vetvu a ranou ma s ňou švihol po bruchu, potom po prcince a po stechnech. Najhoršie na tom bolo, že som sa nemohla hýbať ani urobiť akýkoľvek iný pohyb ako sústo s tými odpornými chlapíkov. Jeden mi ho narvala do pusy, druhýmu som naháňala rúk a tretí ma šukal. Náhle som pocítila, že ma zrejme štvrtý chlap prst zadoček. Vysunul prst a bezlítostně a bezpřipravení mi ho tam vrazil až po koreň, na moje dno. Keď sa do mňa šoustající chlapík vystriekal vzal asi dvaceticentimetrovej vibrátor a strčil mi ho do jaskynky, zapol ho na najväčšiu rýchlosť a ustúpil. Väčšie poníženie si neviem predstaviť. Zatiaľ čo sa na mňa pozerali, ja sa zvíjala v obrovských kŕčoch prichádzajúceho orgazmu. Potom to prišlo, ako by mnou prešiel blesk, potom teplo a potom som cítila zimu, to už som začala vzdychať. Otvorila som oči a oni už tam neboli. Vibrátor ale stále vibroval a ja som mala jeden orgazmus za druhým. Asi po piatich ďalších zažitých orgazmu ma to začali bolieť. Ale orgazmy stále prichádzali a ja tam ležala a zvíjala sa blahom. Už sa to nedalo vydržať. Po dvoch hodinách mu došli baterky. Uľavilo sa mi. Okolo išla pani, ktorá ma odviazala a odviedla na políciu.

Nenašli je, ale vraj je stále hľadajú ... budúce leto vyrážam späť k jazierku ... zase bez plaviek

Znásilnená a ponížená pri jazere


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky