Pozitíva preplneného autobusu

Konečne padla. S úľavou som vypadol z práce a hrnul sa na autobus. Ten bol na zastávke, kde Nastupujte, ešte relatívne prázdny, ale rovnako som zostal stáť. Sedím celý deň v práci, potreboval som si trochu pretiahnuť nohy.


Pri jazde som pozoroval ubiehajúce ulice, pri zastávke zase nastupujúcej davy

Samozrejme ma z toho davu zaujímali hlavne ženy a dievčatá. Niektoré menšie, iné vyšší, tamtá má krásny kozičky, tamtie neskutočný zadoček, no jednoducho aj na Narvan autobusu sa dá nájsť niečo pozitívne.

Tentoraz mi najviac padla do oka asi 20-ročná, dlho a čiernovlasá slečinka vo vysokých čižmách, kratučký sukienke, s akýmsi šibalským výrazom v tvári

Musel som sa smiať, keď som videl, ako sa prediera uličkou, veľkou kabelkou mláti hlava nehlava všetky okolosedící a ich protesty hasí sladkým "prepáčte, prosím." Dav ju dotlačil až ku mne, čo mi urobilo radosť, aspoň som mal možnosť pozrieť si ju pekne z blízka. Ako sa tak hrnula ku mne, hneď som na ňu spustil, že dúfam, že ma taky nepretiahne tým jej batohom, ako všetky tie bezbranné neboráka cestou.

Tvár sa jej skrútila do roztomilého úškrnom a odsekla niečo v zmysle, že to pôvodne v pláne nemala, ale ak budem rýpať, tak mi milerád pár rán uštedrí

To som si nemohol nechať páčiť. Hneď som si opäť rýpnul. "Keby ste mala normálne podpätky, tak ste nemusela padať na všetky strany." Zdalo sa, že sa jej toto dotklo. Vzdorovito sa ku mne otočila chrbtom. Vlastne chrbtom nie, zadočkom. A ten bol neskutočne luxusné. Nemám vo zvyku ohmatávať "bezbranné" ženy v MHD, ale tomuto sa vážne odolať nedalo. Ostatne si bude určite myslieť, že sa na ňu len niekto nechtiac tlačí.

Položil som teda len tak zľahka dlaň na jednu pologuľu a málinko zovrel

UHA, to je teda krásne pružný materiálek, hovorím si v duchu. Chvíľu som si tú hebkosť mlčky užíval. Potom sa zrazu to voňavé stvorenie otočilo a udrelo na mňa: "Tak už viete, prečo nosím tie vysoký podpätky?" "Jojo, pekne vám to tvaruje prdýlka," nezaváhal som s odpoveďou ani na sekundu. "Správne," zase sa otočila zadočkom ku mne a nechala si ho zovrieť, tentoraz už pevne a oboma rukami. Neucukla ani keď som rukami zabrúsil pod sukienku. Už som sa chystal poodhaliť aj tajomstvo hebkých zařezávaček, to už ale bohužiaľ autobus zastavil na jej zastávke a ona sa hrnula k dverám. Keď ma míňala, tak povedala Hermiona takmer "ďakujem za masírovaniu," potom už vyskočila a hopkala domov.

No ma snáď uskočí péro, hovorím si, ale snáď pôjde aj zajtra

Druhý deň po práci som ju na zastávke netrpezlivo vyzeral. Radosťou mi poskočilo srdiečko aj klacek, keď som ju našiel. Hneď od dverí si to zamierila ku mne. To už som si nebol istý, či tak nahlas hučí motor autobusu alebo moja kláda. Prehodili sme pár fráziček na privítanie a potom už mi nastavila zadničku. Lačne som po nej siahol a pritiahol si ju bližšie. Autobus sa zatiaľ úplne zaplnil ľuďmi a ja mohol nevidený spracovávať tie nádherné polovičky. Pod sukničkou ma privítal horúci zamat kože. A nikde ani stopy po kúsočku látky. Bola bez nohavičiek. No páni, hneď som prstom zišiel medzi polky a pošimral kundičku. Málinko sa zavrtela, trošičku porozevřela nôžky a ja som mal hneď zo spodu lepší prístup. Akonáhle som nahmatal klitorisu, rúčka tej čiernovlasé mačičky pristála na hrču v mojom rozkroku. Čím snaživěji som jej láskal mazľavý klitoris, tým intenzívnejšie mi stláčalo a krúžilo po péro cez nohavice.

Prsty na ruke som mal už slušne mokré

Rovnako ako v mojich trenkách bolo mokro. Ak neprestane, tak sa snáď urobím, Nie snáď, určite sa urobím. Chcem sa totiž urobiť! Bol som neskutočne vzrušený. V momente, keď horúce spermie začalo vystrekovať do mojich treniek, vzal som jej dlaň a úľavy si ju pevne pritisol do rozkroku. Musela cítiť, ako mi rozkrok vlhne pod prívalom mohutné dávky semena. Zároveň som ale nezabúdal naháňať jej hlaďounce vyholenú pičku, čo som urobil veľmi dobre, pretože inak by som nebol poctený jej orgazmom. Stisla mi dlaň medzi nohy a oprela sa o mňa chrbtom. Ťažko oddychovala a citeľne sa chvela po tele. Celú tú dobu mi krúžilo po gule. Tak toto bolo niečo.

"Môžem vás pozvať na kávu? Zajtra o štvrtej?"

"Dobre, zajtra o štvrtej," a už hopkala z autobusu. To už je ale iný príbeh.

Pozitíva preplneného autobusu


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky