Spoveď starého vojaka

Moja prvotina, uvidíme, čo vy na to. Všetko je vymyslené, podobnosť s realitou je čisto náhodná. Enjoy. V malej miestnosti ležal na posteli Vetchý starec. Biele vlasy mu ustúpili hlboko do čela, ruky visiace z postele dolu boli plné pečeňových škvŕn.


Sípavo dýchal, pri každom nadýchnutí sa mu vráskavý tvár skrútil námahou.

Ozvalo sa rázne zaklopanie a vošiel kňaz.
"Prial ste si ma vidieť, synu?" Spýtal sa. Starý muž mu pokynul na stoličku vedľa svojej postele.
"Otče, keď človek ľutuje svoje hriechy, odpustí mu Boh?" Spýtal sa muž sípavo. Skoro mu nebolo rozumieť
"Boh vidí všetko, syn môj, všetko vidí a odpúšťa," zašepkal kňaz a zovrel mužovu dlaň vo svojej.
"To je dobre, ja ... ťaží ma to už roky, musím to niekomu povedať ... musím," šepkal muž naliehavo.
"Len sa vyspovedajte, ja počúvam."

Osvienčim, ​​Poľsko, 1942, 70 kilometrov západne od Krakowa

Na stanici zastavila parná lokomotíva, ťahajúce osem dobytčích vagónov. Pršalo, z neba padali prúdy vody, zaplavujúce okolí.
"Juden, Raus!" Desiatky vojakov s puškami v rukách a prilbami s hákovým krížom, v premočených šedých uniformách otvorili všetky dvere vlaku a začali vyháňať von ľudí, v nich natlačené.
Židia, stovky židov, promáčených a unavených sa vytackal z vlaku a zoradili podľa povelov vojakov. Ženy, muži deti, starci. Všetci unavení, pochudnutý av očiach mali výraz štvanie zveri. S nedôverou pozorovali nízke drevené baraky, čmudiacu komíny. Chveli sa zimou, muži objímali ženy, ženy k sebe tlačili vydesené deti.
Veliteľ vojakov k nim prehovoril niekoľko viet, potom je vojaci odviedli, rozdelili od seba rodiny, muža inam, ženy inam, deti inam.
Všetky viedli na zdravotnú prehliadku, teda skoro všetky. Dvojica vojakov si vyhliadla mladú židovskú dievča. Mohlo jej byť takých šestnásť sedemnásť rokov, čierne špinavé vlasy spadali okolo nesymetrického tváre a stekali po nich litre vody. Orieškovo hnedé oči boli smutné, ale nezlomený. Na sebe mala dlhý tmavý kabát.

Vojaci pohľadom vyhľadali svojho dôstojníka, ten im jemne pokývnul, vedel, že dostane slušný úplatok

Povzbudení pristúpili k dievčine. Chytili ju a nedbajúc jej protestov ju vytiahli z radu. Išli rýchlo, to čo robili, bolo porušenie poriadkov, ale stálo to za to.
"Čo odo mňa chcete?" Bola mladá, ale nie dosť mladá na to, aby nevedela, že jej nečaká nič dobrého.
"Potrebujeme potvrdiť tvoju totožnosť," povedal jeden z vojakov, podľa dvoch kôstok na golieri desiatnik. Dievča sa upokojila a celkom dobrovoľne sa nechávala odviesť. Vojaci ju zaviedli na okraj tábora do nejakej budovy. Vnútri bola tma. V tú chvíľu dievča pochopila, že tu niečo nehrá a pokúsila sa im vytrhnúť, ale boli dvaja a silnejší.

"Čo odo mňa chcete?"

Zašepkala, keď jeden z vojakov zavrel dvere a starostlivo zamkol. Boli v nejakom sklade, všade sa povaľovali vrecia a debny. Miestnosť nemala okná, jediné svetlo pochádzalo od žiarovky visiace na strope.
Keď dievčaťu nikto neodpovedal, tak sa snažila svojim věznitelům vytrhnúť. Ale jeden z nich jej skrútil ruku za chrbtom a donútil ju pokľaknúť.
"Prosím pustite ma," prosila dievča, "urobím čokoľvek ..."
"To urobíš tak ako tak," zasmial sa druhý vojak a vyzliekol si opasok. Prehodil ho cez trám a spoločne so svojím spoločníkom jej k nemu priviazali ruky. Nohy jej pripútali ku Koba v podlahe, takže je musela mať roztiahnuté ďaleko od seba.
"Nechajte ma, čo to robíte!" Kričala dievča.

Jeden z vojakov mu nasadil roubík. To ju umlčalo, nepreniklo cez neho nič než len neznateľné huhňání.

"Čo myslíš? Je ešte pána? "

"Pozri sa jej na ruku, vidíš snáď prstienok? Jasne že je pána a už rob, viem, že si na rade, ale sem taky nadržaný, "povedal, pozrel sa na nej a olízal si pery.
"Ale pomaly je to lepšie, však kočičko," zašepkal a pristúpil k nej. Vytiahol nôž a prešiel jej jeho tupou hranou po tvári. Rozplakala sa a vydesene čepeľ sledovala, ale on jej len obrazne začal odrezávať kusy odevu. Počas chvíľky bola nahá. Mala vychudnutú postavu a skoro plochý hrudník. Rozkrok bol zarastený jemnými chĺpkami, tak jemnými, že možno bola ešte mladšia, ako si mysleli. Prsia mala s veľkými, okrúhlymi bradavkami.

Nevydržal to a jednu vzal do úst, jemne ju dráždil zubami, kým sa spod roubík ozývalo nesúhlasné mrmlanie

Rukami jej siahol do rozkroku. Bola prekliato suchá. Začal ju dráždiť a cítil, ako trochu zvlhol. Na nič viac nečakal a vyzliekol si nohavice. Jeho pätnásťcentimetrové penis už stál v pozore. Priložil žaluď na bránu jaskynky a jediným ráznym pohybom ju pripravil o panenstvo. Bola skvele úzka, prirážal do nej a po čele mu stekali kvapky potu.

Jeho spoločník už to nemohol vydržať, pristúpil k nej zozadu a vnikol jej do análu. Obaja si užívali, zatiaľ čo jej stekali po lícach veľké slzy. Za chvíľku bolo po všetkom i po nej.
Nesmel zostať žiadny svedok porušenie rasového zákona a jedna mŕtvola sa stratí ...

Spoveď starého vojaka


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky