Čo je v sexe normálne?

Aké praktiky sú ešte normálne a aké už nazývame nenormálnymi? Rozlíšenie býva veľmi ťažké. Všeobecne akceptovanou definíciu určujúci normalitu v sexe sa snaží popísať psychológ a sexuológ Petr Weiss.


K normám aplikovaným v oblasti sexuálneho správania

Na ktoré sme sa zamerali v predchádzajúcich článkoch, môžeme dnes pridať aj normu funkcionálne (medicínsku). Tá je založená na predpoklade, že všetko má svoju funkciu. Ak niečo "funguje" tak, ako to fungovať má, je to normálne. Ak nie, je to abnormálne. Ak má napríklad muž zakrivený penis, teda trpí poruchou zvanou induratio penis plastica, ale je s ním schopný súlože, je normálne.

Ak však trpí zúžením ciev

Ktoré mu nedovoľuje dosiahnuť erekciu, je to považované za dysfunkciu, teda abnormalitu. Komplikácií pri aplikovaní tejto normy na sexuálne správanie je však skutočnosť, že zďaleka nie u všetkých sexuálnych prejavov poznáme ich funkciu. Príkladom môžu byť nočné erekcie u mužov a vaginálne lubrikácia počas spánku u žien. Ak teda nepoznáme funkciu určitého prejavu, nemôžeme použiť medicínsku normu na určenie toho, či je tento prejav normálne, alebo nie. V oblasti sexuálneho správania má význam skôr okrajová norma subjektívne a ideálne. Z hľadiska normy subjektívne totiž bude pre pedofila normálne láska k dieťaťu a pre sadista zväzovanie žien.

Úskalím normy ideálne je potom okrem neujasnenosti v názoroch na ľudské životné optimum aj jej nedostupnosť

Podľa tohto konceptu by ľudia k normalite iba smerovali, ale reálne by kritériá tejto normy nikto nemohol naplniť. Prehľad relatívnosť všetkých noriem v oblasti sexuálneho správania nás vedie k definícii podmienok, za ktorých bude možné považovať sexuálne správanie za normálne a kedy toto správanie vybočuje iz tých najširšie definovaných hraníc normality. Podmienku normality rozhodne nemôže naplniť žiadne sexuálne správanie spojené s nadmernou fyzickou agresiou alebo s potrebou poškodiť či usmrtiť objekt svojho erotického záujmu. Z tejto podmienky potom plynie logický požiadavka konsenzu (súhlasu) všetkých zúčastnených partnerov a následne aj predpoklad, že ich sexuálnej aktivity nevedú k ich duševnému alebo telesnému poškodeniu.

V tomto poňatí potom nemožno považovať za normálny napríklad sadomasochistické praktiky

A to ani v prípade, že k nim dochádza za vzájomného súhlasu partnerov. Predpoklad vzájomného konsenzu potom iz tej najširšej definície normality vylučuje okrem sexuálne agresívnych či sadistických i aktivity zoofilní, exhibicionistické, tušérské, frotérské, voyeurský a podobne. Ďalšou podmienkou normality je v našom kultúrnom okruhu aj predpoklad pokrvnej nespřízněnosti a požiadavka dostatočnej vekovej zrelosti sexuálnych partnerov. Teda neprijateľnosť sexuálnych aktivít s deťmi, a to aj v prípade ich eventuálneho súhlasu. Na základe týchto predpokladov potom dochádzame k minimálnej, ale snáď dostačujúca definíciu. Podľa nej možno zo sexuologického hľadiska za normálne považovať také konsenzuálne sexuálnej aktivity, ktoré sa odohrávajú medzi psychosexuální a somatosexuálně dostatočne zrelými a pokrvne v priamej línii nespriaznenými partnermi a ktoré nevedú k ich psychickému alebo telesnému poškodeniu.

Čo je v sexe normálne?


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky