Nemôžem sa zbaviť dotieravého ctiteľa. nič nezaberá

Každej žene dozaista robí dobre, keď o ňu nejaký muž prejaví záujem. Aj v prípade, že si s ním nechce nič začať, pre zdvihnutie sebavedomia je to príjemná vec. Ale všetko má svoju mieru.


Ak ctiteľ vo svojej pozornosti aj cez nespočetné odmietnutie nepoľavuje, stane sa jeho záujem nakoniec nočnou morou. A to aj napriek tomu, že zjavne nie je nebezpečný.

Nemôžem sa zbaviť dotieravého ctiteľa. Nič nezaberá

Čiastočne si za to môžem asi sama. Som odjakživa taká hodná milá duša, ktorá si to nechce s nikým rozhádzať, nikoho uraziť. Neznášam hádky, konflikty, radšej ľuďom ustupujem. Som si tejto svojej slabosti vedomá, ale zatiaľ mi nikdy nespôsobila výraznejšie ťažkosti. Ľudia ma naopak majú radi, alebo na mňa minimálne nebývajú nepríjemní - ono je ťažké správať sa ako hulvát k niekomu, kto sa na vás usmieva a nenechá sa vyprovokovať.

Ako je takýto prístup klamlivý, som zistila pred necelým polrokom

Pracovala som vtedy v jednej firme a chystala sa odísť za novou príležitosťou. Šéf mi nerobil problémy, pomerne rýchlo na moje miesto našiel náhradu. Mojou úlohou bolo nového kolegu vo zvyšných niekoľko týždňoch všetko naučiť a odovzdať mu svoju agendu. Niekto by to možno zobral letom svetom a povedal si, že už mu to môže byť jedno, ale ja chcela byť poctivá a svedomitá. Jirka, tak sa môj nástupca menoval, navyše spočiatku pôsobil trochu zmätene a chaoticky a informácie k nemu putovali trochu pomalšie. Pretože som sa ale v pracovnej dobe nemohla venovať len jeho zaúčanie, navrhla som, že všetko potrebné spíšem a sadneme si nad to niekde pri káve.

Spätným pohľadom som si vtedy radšej mala prehryznúť jazyk

Jirka totiž bohužiaľ je zrejme ten typ muža, čo si takúto dobromyseľnú ponuku vyloží úplne inak. Vtedy sa mu rozžiarili oči ako malému chlapcovi. "To si strašne dobrá, teším sa!" Ďalší deň sme zasadli nad mojimi elaboráty v kaviarni. Zatiaľ čo ja sa snažila mu vysvetľovať prácu, Jirka ma len zbožne sledoval a neustále som ho musela vracať k téme.

Moje odmietnutie neakceptoval

Vraj že keď mi to tak pristane, nemám sa čudovať, že sa nedokáže sústrediť. Odbíjali som jeho komplimenty s úsmevom a nakoniec sme kus práce predsa len urobili. Jirka si napriek tomu vyžiadal ešte ďalšie kaviarenské porady. Pri poslednej už sme ale preberali všetko možné, len nie prácu, a tak som mu s úsmevom naznačila, že moju pomoc nepotrebuje.

Vo firme som potom bola ešte dva týždne

Počas nich mi Jirka každý deň priniesol nejaký darček. Prvý bonboniéru som prijala bez rozpakov, pretože som ju považovala za poďakovanie za pomoc. Keď ale každé ráno priniesol ďalšie, začala som protestovať. Márne. Vraj mu to robí radosť. Potom sa navyše od kolegyne dozvedel, že mám rada dobrý čaj, a tak čokoládu vymenil za čaj.

Posledný deň v práci mi kolegovia odovzdali na rozlúčku veľkú kyticu, ktorú spoločne kúpili

Lenže Jirka ešte pribehol so svojou vlastnou! To už sa mi ženské v práci celkom smiali. A ja hus hlúpa som ešte Jirkovi dala svoj mail aj telefón pre prípad, že by si s niečím nevedel rady, že mu pomôžem. Hneď nasledujúci deň mi zavolal - a pozval ma na rande. Bola som zaskočená a nevedela čo skôr, takže si moje mlčanie vyložil ako súhlas a hneď začal plánovať, kam pôjdeme. To ma prebralo a čo najjemnejšie som mu vysvetlila, že s ním na rande nechcem, ale akoby som hovorila do brány! "To nevadí, tak to neber ako rande, jednoducho ťa niekam pozvem."

Mojou ďalšou vlastnosťou - za normálnych okolností určite cnostnú - je to, že neznášam klamstvo

A pretože som v tej dobe bola bez partnera, nedokázala som povedať niečo tak jednoduchého, ako že môjmu priateľovi by sa to nepáčilo. Vyhováral som sa a vyhovárala, až som nakoniec súhlasila, že teda pôjdeme na večeru, rozhodnutá všetko rázne stopnúť. Lenže moja zdvorilosť a Jirkova nechápavosť, nech predstieraná či skutočná, z večera vyrobili zúfalú frašku.

Denne dostávam darčeky a odkazy

Urobím strih do prítomnosti. Hoci som za ten skoro polrok, ​​čo sa poznáme, Jirkovi nesčíselnekrát rôznymi spôsobmi povedala, že o neho nemám záujem, jeho pozornosť pretrváva. Pripadá mi, že mu snáď ani nejde o to, aby ma získal, jeho skrátka baví mať nejakú svoju "modlu", ktorú môže uctievať. Áno, presne takto sa ku mne chová. Zrejme som mu kedysi nechtiac dala nejaký podnet, asi k tomu má sklony, a ja neviem, ako to zatrhnúť. Prakticky denne mi od neho príde nejaký darček do práce, občas zazvoní kuriér aj u mňa doma. Každý deň tiež dostanem nejakú milú smsku - obvykle jednu po ranu a druhou večer pred spaním. Posiela mi aj zamilované maily.

Čas od času zopakuje pozvanie na rande, ale väčšinu komunikácia tvorí len komplimenty, lichôtky, želanie všetkého dobrého, zmienky, že na mňa myslí a že dúfa, že sa mám dobre a som šťastná.

Svojím spôsobom by to bolo asi milé

Ale v človeku to chtiac-nechtiac vzbudzuje pocit ohrozenia. Keď ste vytrvalo objektom niečieho záujmu, vadí vám to, aj keď vám dotyčný nič nerobí. A to je práve aj problém, ako celú situáciu riešiť. Jednak ja sama nedokážem byť zlá na niekoho, kto sa ku mne chová pekne. A jednak celej situácii neprikladá vážnosť ani nikto iný!

Keď som sa zverila kamarátkam len sa smiali s tým

Čo by za to dali. Jedna z nich sa aspon spýtala svojho manžela policajta, čo on na to. Jeho názor ma dorazil. Vraj keď mi Nevyhrážame, nesleduje ma a komunikácia nepresahuje únosnú mieru, nejde o stalking a nie je žiadny dôvod, prečo zasiahnuť. To, že mi takéto správanie vadí, je zrejme málo. Tým, že som stále sama, sa moja situácia ešte komplikuje. Ale ako zákonom schválnosti sa mi zoznamovania nedarí a Jirka to, že nikoho nemám, vie. A dúfa. Zrejme snáď budem musieť niekoho poprosiť, aby predstieral, že je môj priateľ. Neviem, čo iné by ešte mohlo zabrať ...

Nemôžem sa zbaviť dotieravého ctiteľa. nič nezaberá


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky