Pomoc, (ne) počujem biologické hodiny

Túžbu byť matkou má vraj v sebe nastavenú každá z nás. Niektorým biologické hodiny doslova bijú na poplach, iné je nepočuje, ale všetky sa nimi zaoberáme, či už kvôli sebe, alebo pod tlakom okolia.


Má zmysel robiť si kvôli nim vrásky, alebo je lepšie nechať veciam voľný priebeh aj za cenu, že to treba znamená zostať bezdetná?

Väčšina žien z generácie našich babičiek a mamičiek pojem "biologické hodiny" nepoznala. Nehovorilo sa o ňom, a aj keby, tĺcť je tieto ženy nepočuli, pretože v čase, kedy sa tak malo diať, už dávno boli matkami.

V súčasnej generácii je všetko inak a biologické hodiny sa skloňujú v lekárskych kruhoch, populárnych časopisoch aj v každodennej konverzácii s kamarátkami

Fakt je ten, že priemerný vek prvorodičiek v Česku stúpa, to v praxi znamená, že rodia čoraz staršie ženy. Keď ponecháme bokom varovanie lekárov a výčitky rodičov, ono to vlastne až tak nikomu nevadí, paradoxne s jedinou výnimkou - rozhodnutie odložiť materstvo na neskôr najviac ubližuje nám samotným. Je síce skvelé, že si v dvadsiatich môžeme vybrať, či strávime niekoľko rokov štúdiom, budovaním kariéry, alebo túlaním po svete, ale s pribúdajúcimi rokmi nás skôr alebo neskôr tá neodbytná myšlienka rovnako doženie: A čo rodina, nenastal náhodou čas mať dieťa?

Vzápätí nasledovaná otázkou ešte zákernejší:

A chcem ja ho vôbec? Jedno arabské príslovie hovorí: Nauč ženu čítať a písať a prestane rodiť. Znie to príšerne, ale je v tom trochu pravdy. Nie je to vážne tak, že čím sme vzdelanejší, starší a zodpovednejšie, tým nám dilemu, či, a hlavne kedy otehotnieť, príde ťažšie a ťažšie?

Väčšina ľudí si pod pojmom "biologické hodiny" predstavuje akúsi vlnu túžby byť matkou, že sa raz ráno zobudíte a budete chcieť byť tehotná

Pretože všetko iné vo vašom živote zrazu prestane dávať zmysel. V skutočnosti ale nikdy nikto neopísal, ako má tikot biologických hodín presne vyzerať. A hlavne - či musí zakaždým prísť. Podôb povestného "tlčenia" sa zdá byť toľko ako žien na planéte: sú také, ktoré cítili šteklenie v maternici, iné zase hovoria, že už sa nasýtili sexu, akcií, dobrého jedla alebo vína a je načase posunúť život niekam inam, existujú aj tie , ktoré biologické hodiny vzali čisto racionálne: je mi tridsaťpäť, žiadnu túžbu po potomkoch vnútorne necítim, ale pretože nechcem byť na starobu sama, asi mi - logicky - nezostane nič iné ako otehotnieť.

Pod spoločenským tlakom

Odpoveď na vyššie uvedené otázky je o to zložitejšia, že sa nám do rozhodovania ohľadom počatia potomkov a prípadného správneho načasovania mieša aj niekto iný ako my samy. A to nie sú len partneri alebo rodičia, ale aj spoločnosť. Bezdetnosť je totiž stále celkovo vnímaná ako určité stigma. "Žijeme v kultúre, ktorá je pedocentricky orientovaná, mať deti je považované za normu, zatiaľ čo rozhodnutie pre bezdetnosť máme sklon vnímať takmer ako deviáciu. Nie je teda ľahké podobnú voľbu ustáť, "hovorí psychológ a manželský poradca Petr Šmolka. Väčšina ľudí slobodné rozhodnutie ženy, že nebude mať dieťa, nechápe. Pravda je, že žien, ktoré tvrdia, že stopercentne nebudú matkami, veľa nestretnete. Väčšina deti chce. Len treba nie teraz.

Naše babičky a mamičky mali život jednoduchší v tom

Že sa nemuseli rozhodovať, politický režim a spoločenská situácia rozhodli za nich. Vtedajší normy vymazali zo života stres spojený s rozhodovaním, pre ženy rodiace v dvadsiatich nebolo tak ťažké sa prispôsobiť a konečne - v rovnakom veku, kedy my ešte len premietame, či počať, alebo nepočať dieťa, naše matky mali doma takmer dospelých potomkov a pred sebou celý život. Dnešná doba prináša slobodu, ale s ňou aj jedno negatívum-nutnosť vybrať si a prijať s tým súvisiace obmedzenia, navyše väčšinou dosť nepopulárne.

Keď sa žena po tridsiatke rozhodne mať dieťa, musí sa (aspoň čiastočne) vzdať kariéry, veľkú časť energie i prostriedkov investovať do niekoho iného, ​​a navyše bez istoty, že sa jej to niekedy vráti. Materská láska je totiž neprenosná, a aj keď vám tisíce žien budú rozprávať, aké je úžasné mať dieťa, kým ho sama mať nebudete, nezažité sa do toho.

Partner na sex versus otec

Veľa žien už dilema "otehotnieť-neotěhotnět" vyriešila. Potomkov mať chcú, ale nevedia, s kým si ich zaobstarať. Rovnaká otázka pritom trápi singles aj ženy niekoľko rokov zadané, ktoré sú o svojom mužovi presvedčené možno ako o partnerovi, ale nie ako o otcovi svojich detí. Zdá sa, že partnermi si jednoducho v rôznych životných obdobiach vyberáme úplne inak. "Ženy si volí partnerov podľa dvoch stratégií," vysvetľuje Petr Šmolka. "Tá prvá by mala zabezpečiť vhodný genetický vklad prípadným spoločným potomkom, do popredia teda vystupuje partnerovo zdravie, sila, sexuálnu výkonnosť, všeobecne povedané - fyzická atraktivita.

Druhou stratégiou je potom voľba partnerov majúcich prístup k zdrojom, teda tých, ktorí by boli s to ju aj deti materiálne zabezpečiť

"Keď cielene plánujeme otehotnieť, zvlášť vo vyššom veku alebo keď počujeme tikot biologických hodín, vystupuje podľa odborníka do popredia - niekedy nanešťastie až príliš silno - druhá z uvedených stratégií. Je to možno logické, ale nie stopercentne šťastné rozhodnutie.

Vo svojej poradni potom totiž Petr Šmolka aj iní odborníci pitvú príbehy žien

Ktoré v túžbe po dieťati pri výbere partnera až príliš rezignovali na fyzickú príťažlivosť, a tým veľakrát aj na uspokojenie z intímneho spolužitia. "Každú voľbu, kde už od počiatku absentuje zamilovanosť a ktorá je voľbou skôr z rozumu, možno považovať za potenciálne rizikovú. Väčšinou totiž býva len otázkou času, kedy sa v okolí objaví niekto natoľko atraktívne, že žene vedľa neho začne otec jej detí pripadať fádne a nezaujímavý. Hoci by ju akokoľvek miloval, bol hodný, spoľahlivý, charakterný ..., "myslí si psychológ.

Hoci pre každý partnerský vzťah je dôležité aspoň základné fyzické zaľúbenie, slovám odborníka trochu protirečia výskum nemeckého Herder inštitútu z roku 2006

Zistil totiž, že to najdôležitejšie, čo riešia muži na ženách a ženy na mužoch, nie je fyzická atraktivita, ale túžba po tom plodiť potomkov. Výskum oslovil celkom 1011 ľudí oboch pohlaví vo veku od 18 do 60 rokov. Ukázalo sa, že rodičovská rola je podstatná pre 73 percent žien a 64 percent mužov. Za zmienku tiež stojí, že šesťdesiatjeden percent žien očakáva od partnera-otca svojich potomkov prinajmenšom rovnaké vzdelanie a približne každá druhá si zakladá na jeho spoločenskom postavení. Muži naproti tomu tieto kritériá považujú za zbytočné.

Prečo si berieme zlé muža?

Výskumy sú však vec jedna, realita vec druhá. A tak hoci veľa žien hlása vysoké nároky, mnohé z nich potom končí s mužmi, ktorí nespĺňajú ani tretinu požadovaného. Príbehov, kedy "dokonalá" žena rozhorel láskou pre muža s veľkým M, ktorého si tiež vzápätí vzala, aby sa po pár mesiacoch ukázalo, že v skutočnosti ide akurát tak o muža s veľkým egom a tiež veľkými dlhmi, je všade plno.

"Ženy sú dnes pod obrovským tlakom," vysvetľuje psychologička Alex Doležalová a pokračuje:

"Žena musí podávať skvelé výkony v zamestnaní, musí dobre vyzerať, mala by byť sebestačná. Počnúc tridsiatkou potom okolie očakáva, že sa objaví s ženíchom na úrovni a plány na založenie rodiny. A tlak sa s pribúdajúcimi rokmi stupňuje. Keď potom príde muž, ktorý sa chová ako-tak galantne a žene dodá ilúziu opory, ona je vo vytržení, prestáva používať prirodzené inštinkty, slepo sa zamiluje a vzápätí porodí dieťa. "

Alex Doležalová vo svojej praxi v poslednej dobe stretáva aj ženy z kategórie tých

Ktoré si posledných x rokov užívali a prišlo im to nesmierne zábavné, zrazu však zo dňa na deň ako prezrel a chcú mať všetko hneď - partnera, dieťa, stály vzťah. .. S pocitmi odchádzajúceho rýchlika potom preskakujú z nezáväzného užívanie si do vzťahov, o ktoré väčšinou kvôli počatie potomka tak moc stojí, že sú ochotné zo strany partnera tolerovať akúkoľvek verziu spolužitia, hlavne že niekoho majú, "vysvetľuje odborníčka.

Pokiaľ ide o generáciu žien okolo tridsiatky, Alex Doležalová má vo svojej praxi veľa takých, ktoré dobrovoľne-nedobrovoľne tolerujú partnerovi ďalšie priateľky a dúfajú, že až sa ten ich muž vybúri, bude len ich, a navyše vzorný manžel a otec. "To samozrejme vyjsť môže, ale tiež nemusí," hovorí psychologička.

Dieťa bez otca?

Každú ženu túžiaci po dieťati, ale nemajúce vhodného partnera napadne skôr alebo neskôr otázka: Mám si zaobstarať dieťa bez otca? Psychológ Petr Šmolka dostáva podobnú otázku v podstate denne. "S osamelo žijúci a biologickými hodinami pomliaždený ženou väčšinou nemôžem urobiť nič iné ako s ňou prejsť jednotlivé možnosti, upozorniť ju na ich úskalia a posvätiť jej tú, ktorú si sama zvolila. Za predpokladu, že tá možnosť nie je až príliš bláznivá, "odpovedá úprimne. Mať dieťa bez otca je veľká dilema, v ktorom figuruje veľa faktorov, a čo je dôležité si podľa odborníka uvedomiť, že neexistuje žiadne správne alebo zlé riešenie.

Existujú iba varianty, ktoré prinesú svoje dôsledky

Avšak situácia nie je nikdy taká jednoznačná, aby sa dalo povedať, ako sa máme "správne" rozhodnúť a čo by bolo naopak zle. "Najdôležitejšia vec, na ktorú treba pomyslieť, je, že podobným rozhodnutím stať sa osamelou matkou neovplyvníme len svoj osud, ale na dlhú dobu aj osud prípadného dieťaťa," myslí si odborník. "Inak asi bude voliť (alebo by aspoň voliť mala) relatívne dobre situovaná žena so zázemím fungujúci pôvodnej rodiny, ktorá jej môže byť potrebnou oporou, a inak žena pohybujúce sa na hranici životného minima, bez rodiny, priateľov a akéhokoľvek sociálneho zázemia.

Niekomu možno bude pripadať podobný názor ako diskriminačné, lenže ono nejde len o naplnenie materskej túžby. Ani dobre situovaná žena obklopená zástupom natešených pomocníkov nemusí byť dobrou matkou. Už som bohužiaľ videl veľa detí, ktoré boli ich matky nútené odložiť do dojčenských ústavov či detských domovov len preto, že trochu podcenili nároky osamelého materstvo. "

Jedna z ďalších vecí, nad ktorou sa musíte zamyslieť

Ak stojíte pred rozhodnutím stať sa slobodnou matkou, je otázka, aký postoj týmto svojím rozhodnutím odovzdávate svojmu potomkovi. Je isté, že váš syn alebo dcéra vám jedného dňa položí otázku, prečo nemajú otecka. Keď im budete vysvetľovať, že ste najskôr študovala, potom cestovala, potom robila kariéru a na nadväzovanie vzťahov akosi nebol čas, odovzdávate tým svojmu dieťaťu vlastne informáciu, z ktorej si ľahko môže urobiť obrázok, že partnerské vzťahy vlastne nie sú v živote až tak dôležité. To sa potom môže prejaviť v prístupe k mužom u dcéry alebo v prístupe k sebe samému u syna - muži sú zlí, ja som taky muž ...

Petr Šmolka má vo svojej praxi rad žien, ktoré tieto otázky riešili, aby sa nakoniec slobodnými matkami stali. Podľa neho svojho rozhodnutia väčšinou neľutujú, pár výnimiek by sa však napriek tomu našlo, a to najmä u žien, ktoré si dieťa zadovážili so svojím ženatým milencom a akosi dúfali, že ho potomok prinúti k rozvodu.

Pomoc, ja netikajú!

"Dlhú dobu som verila, že biologické hodiny má v sebe nastavené každá z nás," líči Petra a dodáva: "Keď mi potom spolužiačka v dvadsiatich piatich líčila, ako sa teší, až založí rodinu, vôbec som to nechápala, ale hovorila som si, že to príde. Teraz som oslávila tridsaťtri a hovorím si: Nemala by som cítiť niečo podobné? Ako to, že vôbec netúžim po dieťati? "Je rad žien, ktoré sa dieťaťu do budúcnosti nebráni, ale zaobstarať si ho chcú, AŽ ... budú mať lepšie bývanie, viac peňazí, niečo prežité ... dosaďte si vlastné tvrdenie, patríte chcete do tejto skupiny.

Je určite správne pristupovať k materstvu zodpovedne as rozumom, niekedy však hrozí, že svoj život tak trošku preplánuje

Nie že by metóda z čias našich babičiek a mamičiek (maturita, svadba, počatie, prvé dieťa, dovolenka, druhé dieťa) bola programom hodným nasledovania, avšak rad žien sa dnes vrhá do extrému opačného, ​​aby následne ľutovali, že síce majú všetko, ale to "naj" im utieklo. Je možné, že biologické hodiny naozaj nepočuje, rovnako tak je ale možné, že ich tikot len ​​zabíjajú argumenty.

Ako už zaznelo na začiatku, túžba po dieťati neznamená u každej z nás prebudenie sa s podivným pocitom v podbrušku

U mnohých žien sa môže previesť aj do racionálnej roviny. Teda do stavu, kedy si uvedomíte, že už vám nie je dvadsať a že netúžite splodiť dieťa primárne kvôli prírode, ale jednoducho preto, že svoje starobe nechcete mať prázdne, alebo že je možno načase dať nový rozmer svojmu partnerskému životu. Znie to síce trochu neromanticky a zištne, ale kde je napísané, ktorá podoba biologických hodín je správna a ktorá zlá? Čím viac o tom budete dumať, tým viac neistá a vystresovaná budete.

Plánovať a premýšľať nad prípadnými dôsledkami každého životného rozhodnutie je dobré, ale nerobte to donekonečna a vyberte si.

Pomoc, (ne) počujem biologické hodiny


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky