Priateľ nemiluje mňa, ale moju dcéru. Zožieram sa žiarlivosťou!

"Väčšina slobodných matiek si nepraje nič iné, než si nájsť partnera, ktorý by rovnako ako ich miloval aj ich dieťa. Mne sa to zdanlivo podarilo. Kamarátky nemôžu pochopiť, prečo si sťažujte, a pravda je taká, že niekedy si tým nie som istá ani ja sa


Namiesto toho aby som mala radosť, že sa priateľ venuje mojej dcére, na ňu čoraz častejšie žiarlim, "začína svoje rozprávanie Monika.
Priateľ nemiluje mňa, ale moju dcéru. Zožieram sa žiarlivosťou!

"Sprvu som to nevedela pomenovať

Mala som len taký nejasný pocit okolo žalúdka, že niečo nie je v poriadku, že mi niečo vadí. Potom Peter odišiel na týždeň služobne preč a ja mala čas sa nad svojimi pocitmi v pokoji zamyslieť. A vtedy mi to došlo. Žiarlim na svoje vlastné dieťa. To zistenie pre mňa bolo nesmierne ohromujúce a bolestné zároveň. Avšak nie natoľko, aby potlačilo ďalší záchvat žiarlivosti hneď prvý deň, čo sa Peter vrátil. Ale vráťme sa na začiatok.

Anežke sú 4 roky

S jej otcom sme sa definitívne rozišli krátko po pôrode, takže si na neho rozhodne nepamätá. Od tej doby som mala niekoľko známostí, ale nikdy nie tak vážnych, aby som jej ich predstavila. Až som stretla Petra. Raz, boli sme spolu asi tri mesiace, navrhol, či by sme sa nemohli zísť skôr. Súhlasila som s tým, že vyzdvihneme Anežku zo škôlky spolu. A tak si moja dcéra, ktorá v živote nemala blízko k žiadnemu mužovi, našla najlepšieho kamaráta.

Zo začiatku som si myslela, že to je len také chvíľkové očarenie niekým novým a tuctovym, a skôr som sa tým bavila

Anežka prestala výkresy zo škôlky ukazovať mňa, ale vždy najprv Petrovi. Keď vedela, že pre ňu popoludní príde on, chcela vpliesť do vlasov mašle, pretože jej je vždy pochválil. Neskrývane s ním koketovala, čo nám obom najskôr prišlo roztomilé, ale ja postupne názor menila.

Potom sa k nám Peter nasťahoval a všetko sa ešte zhoršilo

Viete, ako máte svoje malé rituály, určité veci ste zvyknutá robiť určitým spôsobom a ste zvyknutá na to, že vám do toho nikto nehovorí a nikomu ich nemusíte vysvetľovať? A zrazu je tu ďalšia osoba, ktorá vám toto najvnútornejšie súkromie nabúra. Keď sme boli len s Anežkou, išli sme si každé ráno najprv vyčistiť zuby a potom ešte len raňajkovať, variť kávu atď S Petrom ale najprv pol hodiny lieta po byte, potom do seba postojačky nahádže pár súst, medzitým sa ju snažím dokopať k tomu, aby sa rýchlo obliekla, a na zuby často úplne zabudneme. A keď sa ju snažím dať späť do laty, som samozrejme ja tá zlá. Dcéra sa demonštratívne chytí priateľa za nohu a on len nechápavo vzdychne a ďalej si robia, čo chcú.

Už dlho sa nemôžem zbaviť pocitu, že s Petrom ostávam len kvôli dcére

Nech je to totiž ako chce, myslím si, že dieťa by malo vyrastať v úplnej rodine, a je fakt, že od tej doby, čo je v jej živote on, urobila Anežka neuveriteľný skok. Naučila sa veľa nových vecí, už sa neboja výšok, Petr ju číta knižky pre dospelých, ktoré by ma nikdy nenapadlo, že ju budú baviť, a ona je priamo hltá. (Teda hltá je od neho. Odo mňa je čítať nikdy nechce, ale to je iná vec.) Nedávno som sa ale pristihla pri myšlienke, že Peter sa mnou zostáva taky len kvôli nej a to vo mne znova prebudilo starý známy osteň žiarlivosti.

Aj keď to znie bizarne, niekedy si prajem, aby Petr moju dcéru toľko nemiloval a ona rovnako toľko nemilovala jeho. Všetko by potom bolo oveľa jednoduchšie. Život má ale bohužiaľ tendenciu veci často komplikovať.

Priateľ nemiluje mňa, ale moju dcéru. Zožieram sa žiarlivosťou!


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky