Kvôli závisti som prišla o najlepšiu kamarátku

Hovorí sa, že ozajstné priateľku sa nezávidí. Lenže, čo keď je zrazu oveľa šťastnejší a úspešnejší ako vy? Budete jej to aj naďalej priať alebo sa z vás stane závistlivá potvora?


Je to neuveriteľné, ale s Petrou už sa poznáme 27 rokov!

Prvýkrát sme sa totiž stretli už ako Prckové v škôlke. A vlastne už vtedy sme si padli do oka. Pamätám si, že sme bez seba neurobili krok. A keďže ani jedna z nás nemala súrodenca, naše puto bolo o to väčšie. Čo mala jedna, musela mať bezpodmienečne aj tá druhá. Všetko, čo sa týka oblečenia, hračiek a neskôr aj rovnakých krúžkov ... Nikdy sme pred sebou nemali žiadne tajomstvo - riešili sme spolu všetko-školu, rodičia a samozrejme aj chlapcov. Nikdy nezabudnem, ako sme si raz zaprisahali, že nás nesmie nikdy žiadny chlap rozdeliť. Lenže to sme ešte vtedy netušili, kam naše cesty povedú ..., zveruje sa Gábina.

Veľká zmena

Prvý zlom nastal, keď sme sa každá dostala na inú strednú. Aj keď sme ako inak mali obe prihlášky na rovnakej školy, ma vzali bohužiaľ až na tú druhú. Dosť som to obrečela, ale stále som verila, že toto nás predsa nerozdelí. Lenže realita bola iná. Petra sa začínala postupne meniť. Alebo možno aj ja, ale to sme si nepripúšťala. Vídali sme sa aj naďalej dosť často. Ale ja cítila, že sa mi nejako hrozne vzďaľuje. Kým ona bola na gymplu nadšená, učenie tam zvládala ľavou zadnou a v triede si našla super partiu, ja sa na obchodce celkom trápila. Za celý čas sme si tam nenašla skutočnú spriaznenú dušu. A preto som sa na stretnutie s Petrou vždy dosť tešila. Lenže bolo to zvláštne. Cítila som v sebe čím ďalej tým viac takú nepríjemnú horkosť ... Chvíľu mi trvalo kým mi došlo, že je to obyčajná závisť. Ako je to len možné, ako to, že má zrazu také šťastie? Ako to, že je tak úspešná? pýtala som sa stále dookola. A bolo mi zo seba zle-veď najlepšie kamošky by si nemali závidieť! Aj keď som si na svoj život nemohla nijako zvlášť sťažovať. Petra zakaždým prišla s niečím, čo ma zrazilo k zemi ..

Samé pretvárky

Vďaka oteckovia dotáciu nemala Petra o tučné vreckové naozaj núdzu. Zatiaľ čo ja sa potila hodiny na všemožných brigádach, ona nemusela pohnúť ani prstom. Rodičia ju podporovali samozrejme i celú vysokú. Zas som hrozne závidela. Skrátka už sme zrazu nemali všetko rovnaké. Ďalšie zlom prišiel, keď po vysoké dostala vďaka protekciu jedno lukratívne miesto v zahraničnej firme. Aj keď som si ani ja na dobrý post a peniaze sťažovať nemohla, štvalo ma, že ma to oproti nej stálo veľa obetovania. A rovnako mala zas viac! A ja jej tak závidela ten jej "dokonalý" život! Aj keď sa Petra nikdy vyložene nevychloubala, jej rozprávanie o tom, kde bola na dovolenke, kde krížil cez víkend, a akého ďalšieho super chlapa spoznala, ma ničilo. Ja totiž doteraz priťahovala len samé blbca a zúfalca. Stále som riešila, prečo ona je lepší a úspešnejší ... Pred ňou som sa ale držala a vlastne sa stále pretvaroval. Ako správna kamoška som sa tvárila, že jej jej šťastie zo srdca prajem. V skutočnosti ma to ale deptal. Keď náhodou Petra prišla celá smutná, že jej niečo neklaplo, že dostala potrebné kopačky alebo ju pokarhal šéf, pristihla som sa, že mám radosť. Že tiež raz sa vedie líp mne ako jej. Lenže to nikdy netrvalo dlho.

Som zbabelá

Zrovna nedávno zas prišla celá rozžiarená. Stretla vraj konečne muža svojho života. Je síce o osem rokov starší a rozvedený, ale jej to nevadí. Je totiž dokonalý a navyše ju požiadal už o ruku! Myslela som, že pukne a nenapadlo ma nič iné ako jej to vyhovoriť. Hučala som do nej, že taký vekový rozdiel je predsa moc a bohvie ako to má s bývalou manželkou ... A vziať si niekoho po pár mesiacoch známosti môže jedine blázon! Dosť sme sa chytili a nakoniec na mňa vykríkla: "Ty mrcha! Priznaj sa. Ty mi len sprosto závidíš! "Stála som tak ako obarená. A nedokázala ju na to nič odpovedať! Ona celá červená utiekla. A ja tam ešte dlho sedela a premýšľala, čo tá obyčajná ale hrozne zákerná závisť so mnou as naším priateľstvom urobila. Už je to niekoľko týždňov, čo sa to stalo. Som hrozne zbabelá, ale nenašla som silu sa jej priznať, že to, čo mi povedala, je vlastne pravda. Na jednu stranu je mi svojím spôsobom lepšie, pretože ma netrápi jej úžasné zážitky. Ale na druhú - hrozne mi chýba ... Neviem, ale ako sa z toho "vyliečiť" a k Petre zas nájsť cestu.

Ako sa nestať "závistlivú potvorou"? Mierna závisť nás "nakopne", veľká zničí ...

Závisť je prirodzený jav a každý z nás ho niekedy zažil. Rozhodujúci je ale intenzita, akú závidíme. Kým mierna závisť nás môže stimulovať, tá neovládateľná nás môže úplne ochromiť. Japonskí vedci dokonca dokázali, že náš mozog spracováva závisť rovnako, ako keby naše telo pociťovalo nejakú fyzickú bolesť. Hromadenie tejto negatívnej emócie nám môže nielen psychicky, ale aj fyzicky ublížiť.

Zoberte si príklad z chlapov!

Závisť dokáže deptať hlavne ženy. To chlapi na to idú oveľa lepšie! Miesto užírání sa a nekonečného porovnávanie je väčšinou chytí väčšie bojovnosť. Pomyslí si: "Však ja mu ukážem!" A hneď začnú vymýšľať, ako by svoj život mohli zlepšiť. Keď si rovnaký postoj osvojíte aj vy, ohromne vám to pomôže!

Myslite hlavne na seba!

To, že sa niekto zdá byť úspešnejším, neznamená že je automaticky šťastnejším. Môže tomu byť totiž práve naopak. Jeden múdry citát to hovorí veľmi výstižne! "Nezáviď nikomu, lebo nevieš, či neskrýva niečo, čo by si s ním za žiadnu cenu nemenil". A tak sa prestaňte donekonečna trápiť tým, čo všetko je lepšie na druhých, a sústreďte sa hlavne na to, čo je a môže byť dobrého na vás. A snažte sa to čo najlepšie zúročiť! Skrátka naučte sa žiť tak, aby iní závideli vám!

Kvôli závisti som prišla o najlepšiu kamarátku


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky