Milujem dvoch mužov a ani bez jedného nemôžem byť. Nezmenila to ani svadba

Možno ste si tiež už niekedy v živote kládli otázku - alebo vám ju niekto položil - či je možné milovať dvoch ľudí úplne rovnako. Nemyslím tým rodičia ani deti, ale dvoch mužov. Ja už niekoľko rokov viem, že to možné je.


V mojom živote sú dva osudoví muži. A aj keď sa jeden z nich už stal mojím manželom, lásku medzi ne ďalej delím rovným dielom. Kým manžel nič netuší, druhý muž je s celou situáciou zmierený.

Svojho manžela Honzu poznám v podstate odjakživa

Pochádzame obaja z malej dediny neďaleko Prahy. Chodili sme spolu na základnú školu a neskôr aj na gymnázium. Celé roky sme sa ale jeden o druhého vôbec nezaujímali. Potom prišiel rozlúčkový večierok po maturite. Slávili sme celá trieda v kempe, nenašiel by sa tam ani jeden triezvy človek. Pri jednom z Ploužáky zrazu medzi mnou a Honzom prešla zvláštne iskra. Skončilo to divokým sexom v stane.

Keď sme sa ráno s bolehlavom prebudili, smiali sa nám všetci spolužiaci. Asi sme ani jeden nepočítali, že by to malo nejaké pokračovanie. Lenže potom nás čakali dlhé prázdniny pred nástupom na vysokú, my spolu podnikli pár výletov a zistili, že si vlastne strašne moc rozumieme.

Pritom sme každý úplne iný

Máme pár spoločných koníčkov, to áno, hlavne šport. Ale celkovo sa svojím založením dosť líšime. Honza miluje adrenalín, drsné chlapské športy, na romantiku ho veľmi neužije - akékoľvek prejavy náklonnosti ku mne dáva najavo dosť svojráznym spôsobom. Kyticu som dostala snáď jediný raz na našej svadbe, o pusu aby som prosila, pretože je to predsa zženštilé a návšteva divadla je pre neho najväčším utrpením.

Ja som naproti tomu skôr romantická duša

Šport ma baví, ale skôr v zmysle chodiť s batohom krásnou prírodou a kochať sa, nie lámať rekordy. Mám rada všetko, čo súvisí s kultúrou, tvorivé veci ako kreslenie alebo výroba šperkov. Ale Honzovi také koníčky pripadajú "menejcenné".

Napriek tomu sme spolu vždy boli spokojní a ani neprešli žiadnu väčšiu krízou. Keď sme obaja dokončili vysokú školu - on ekonómku a ja pedagogiku, požiadal ma o ruku. Medzitým už sa naše rodiny dokonale spriatelili a samy nás tlačili, aby sme sa vzali. Ale my sme nijako neponáhľali a žili ďalej spokojne na kôpke.

Pred tromi rokmi som išla na školský výlet so svojou triedou - učím na základnej škole

Vydali sme sa do Krkonôš. Hneď pri prvej túre do hôr sa nám podarilo zísť nechtiac z cesty. Upozornil nás na to až jeden sympatický chlapík, ktorému bolo divné, že už druhýkrát stretáva rovnakú skupinu ľudí.

Keď videl, že dve učiteľky absolútne postrádajú orientačný zmysel, doviedol nás nakoniec až k chate, kde sme bývali. Na oplátku sme ho prizvali k večeru. A pretože sa z neho vykľul veľmi zábavný a zaujímavý spoločníkov, zostal aj potom, čo sme deti zahnali spať. Nakoniec sa z jedálne so zívaním vytratila aj moja kolegyňa. My sme s Adamom zostali - a rozprávali až do rána.

Neviem, čím to bolo, ale rozumela som si s ním ako snáď ešte s nikým v živote, ani s Honzom

Boli sme naladení na rovnakú vlnu, akoby sme sa poznali odjakživa. Niekoľkokrát sa nám pri hovore stalo, že jeden povedal presne to, čo chcel práve vysloviť druhý, vety sme dokončovali za seba. Druhý deň sa k nám Adam pripojil na iný výlet, vraj aby sme sa zase nestratili. A aj ďalšie večer a noc sme strávili rozprávaním a povedali si o sebe veci, o ktorých by som si nikdy nemyslela, že je poviem človeku, ktorého poznám dva dni.

Keď sme sa tretí deň lúčili, vymenili sme si maily s tým, že si určite napíšeme

Nič som od toho nečakala, len mi prišlo škoda stratiť kontakt na tak zaujímavého človeka. Lenže - sotva som po návrate domov otvorila poštu, už tam čakal list od neho, ktorý ma úplne očaril. Romantický, zároveň vtipný a nesmierne zaujímavý. Okamžite som odpovedala a potom stále kontrolovala poštu, kedy dorazí odpoveď.

Z mailov sa postupne stala skoro posadnutosť

Písali sme si každý deň absolútne o čomkoľvek. O našich životoch, starostiach a radostiach, odhalili sme sa jeden pred druhých až na dreň. To trvalo skoro rok. Potom som išla s deťmi na školský výlet znova. Do inej časti Krkonôš, ale Adam tam dorazil. Išla so mnou iná kolegyňa, ktorá ho nepoznala, a tak som jej ho predstavila ako kamaráta, ktorý býva v blízkosti.

Naše stretnutie trochu sprevádzali rozpaky

Ale obaja sme sa tešili, až zostaneme sami a budeme si môcť porozprávať osamote. Lenže miesto rozprávanie došlo na úplne iné veci! Z hôr som odchádzala úplne zmätená - a zamilovaná. Adam tiež.

Keď som prišla domov, vôbec som nevedela, čo mám robiť

Čakala som, že sa budem voči Honzovi cítiť previnilo, ale ten pocit neprišiel. Naopak ma zalialo akési vnútorné uspokojenie, pretože som si zrazu pripadala, akoby som získala niečo, čo mi doteraz chýbalo, a zrazu ešte len bola celá.

Odvtedy uplynuli tri roky

S Adamom si píšeme stále rovnako intenzívne a zhruba raz za mesiac sa aj vidíme. Príde do Prahy, kde bývame, ubytuje sa v hoteli, a strávime spolu popoludní. Už veľakrát mi povedal, že ma miluje, a chcel, aby som od Honzu odišla. Ale zároveň obaja vieme, že to neurobím. Niekoľkokrát som to zvažovala, ale bojím sa, že keby som tajnej schôdzky s Adamom vymenila za regulárny vzťah, kúzlo by vyprchalo. S Honzom som už niekoľko rokov a neviem si predstaviť, že by som zvyšok života nestrávila s ním.

Zároveň sa ale hrozne bojím, že to jedného dňa praskne

Zatiaľ mi asi všetko prechádza len preto, že Honza absolútne nežiarli a je si sebou tak moc istý, že ho ani nenapadne, že by som mu niečo také mohla vykonať. Na určitú dobu sa výčitky dostavili, ale potom zase pominuli. Naopak mám pocit, že tie posledné tri roky je môj vzťah s Honzom najkrajší. Som spokojná, to, čo mi nedáva on - nehu, romantiku, porozumenie pre moje výmysly - nachádzam u Adama. A Honza má zas veci, ktoré chýbajú Adamovi. Realizmus, zmysel pre rodinu, zodpovednosť, spoľahlivosť.

Pred rokom som si Honzu vzala - a nezapochybovala som ani na chvíľu

Ale rovnako tak si bola úplne istá, že ani svadba nepreruší môj vzťah k Adamovi. To by mohla asi len iná žena, do ktorej by sa on zamiloval. Lenže Adam chce len ma. Po svadbe sa asi na mesiac odmlčal, ale potom sa všetko vrátilo do starých koľají. Neviem, ako dlho to takto môže ešte fungovať. Občas si snáď sama želám, aby to prasklo ...

Milujem dvoch mužov a ani bez jedného nemôžem byť. Nezmenila to ani svadba


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky