Patologické mechanizmy voľby partnerov

Zamiluje sa do vlastností a spôsobov, ktoré ja nemám, snažím sa hrať rolu zahránce, zamilujem sa do citovo chladnho či odmietajúceho partnera, hľadám pravý opak predchádzajúceho partnera, nachádzam súznenie s partnerom v jednotlivostiach.


To všetko sú patologické mechanizmy voľby partnera.

Zamiluje sa do vlastností a spôsobov, ktoré ja nemám

Často si paradoxne volíme vo fáze zamilovanosti partnerov, ktorí vynikajú niečím, čo my nemáme a za čo tieto partnerov obdivujeme. Zaľúbime sa do vlastnosti, či životného štýlu partnera, ktorý nám príde zaujímavý, a chceli by sme tiež byť taký ako on. Skromný, seriózny bankový úradník je očarený krásnou blondínou, ktorá je veľmi spoločenská, s každým vie vyjsť, všade vnesie ruch a zábavu do spoločnosti. Daňová audítorka sa zamiluje do muža, ktorý zlieza hory, jazdí stále na rôzne expedície a dobrodružné výpravy. Fascinuje jej. Žena, ktorá sama potrebuje stále uisťovať o svojej hodnote a posilňovať svoje sebavedomie, sa zamiluje do citovo chladného, ​​utiahnutého partnera. Každý z nás máme svoje vysnívané partnerov, ktorí nás vždy na prvý pohľad zaujmú. Obdivujeme ich, ich povaha nás okúzľuje. Vzbudzujú v nás vášeň, túžbu, fascináciu. To, čo v nás zo začiatku vzťahu vzbudzuje fascináciu a obdiv, po vyprchaní fáza zamilovanosti prechádza v to, čo na partnerovi najmenej tolerujeme. Sme iní, nerozumieme partnerovým túžbam. Rozčuľuje nás svojou nezodpovednosťou, nespoľahlivosťou, spôsobom života. Cestovateľ a dobrodruh nám nepomôže s výchovou detí, ani sa nebude starať o platenie zloženiek. Citovo chladný muž nás bude stále znejišťovat svojim nedostatkom pozornosti k nám.

Záchranca

Ďalšie patologický mechanizmus voľby partnera popisuje Norwoodová (1986). Žena sa stavia do úlohy záchrankyňa. Vnucuje partnerovi svoju starostlivosť, svoju starostlivosť, je oddaná a obetuje sa. Volí si muža buď spoločensky zle akceptovateľné, ako napr alkoholikmi, alebo duševne či mentálne postihnutých, morálne zle zapadajúce do spoločnosti. Je presvedčená, že takému muži sa len nedostalo dostatok lásky k tomu, aby mohol kvalitne a spoločensky prijateľne fungovať. To ale ona zmení, jej láska prekoná všetko. Muž je často veľmi emocionálne a tým upútavajúce. Svoju zlú situáciu nepripisuje sebe, ale pripisuje ju nedostatočnej starostlivosti a podpore okolia. Vždy sa nájde jeden alebo viac vinníkov za jeho situáciu. Partnerka ho opatruje, zachraňuje, jej starostlivosť je ale bez efektu. Je trvale nešťastná, muž sa naopak cítia zväzovaný jej citom a starostlivosťou. Ak výnimočne dôjde naozaj k zlepšeniu a začlenenie do spoločnosti, vzťah sa často rozpadá práve tým, že sa zmení rozloženie rolí partnerov a jeden s druhým v nových roliach už nevie žiť.

Tento spôsob sa ale netýka len žien.

Citovo chladný partner

Ďalším variantom je partner, v tomto prípade častejšie skôr žena, voliaci si partnera, ktorý neakceptuje ponúkanú lásku. Žena si tak volí partnera, ktorý neopláca jej množstvo citu svojim citom. Žena mu mnohokrát za deň volá, posiela mu sms správy, stará sa o to, aby mal pravidelné teplé obedy a večere, robí mu desiaty. Urobí, čo mu na očiach vidí. V ničom mu neodporuje, stále sa snaží mu aj v úplných maličkostiach vychádzať v ústrety a vysledovať dopredu, čo by si prial. Takmer už vlastne zabudla, aké to je, keď je niečo tiež po jej. Vlastne ani nevie, čo by to malo byť. Ona predsa len chce, aby partner bol šťastný a opätoval jej jej lásku. On ale jej cit znevažuje, nezodpovedá, ak áno tak odmietajúcim spôsobom. Odmietanie partner sa cíti znevažovaný a opomínaný. Prepadá sa často do pocitov sebaľútosti striedajúceho sa so zlosťou na tak necitlivého partnera.

Partnerský vzťah znamená, že jeden druhému sme partnerom, nie identickú kópií. Ak sa stane, že partnerovi stále vychádzam v ústrety, plním každé jeho prianie a neprejavujú svoje názory, potreby a životné predstavy, stanu sa pre partnera nezaujímavú osobou. Nikto z nás nemá rád, keď má proti sebe gumovú modelínu. Potrebujeme vedľa seba partnera, ktorý nám tiež odporuje, argumentuje. Ukáže nám, kde sú naše či jeho hranice. Je to podnetné a tvorivé. Žiť vedľa partnera, ktorý nemá určenej hranice pre seba ani pre mňa, je nudné a vyčerpávajúce.

Odmietajúci partner

Tento príklad nachádzanie si patologických vzťahov nie je tak riedky. Iste poznáte vo svojom okolí niekoho, kto sa takto stane závislý len na jednostrannom vzťahu. Sme v bludnom kruhu nádejí a fantáziou, ktoré nám dávajú ďalšiu silu na pokračovanie vzťahu, o ktorý však druhý partner už nemá záujem. Nevnímame a nechceme počuť upozorňovanie odmietajúceho partnera, že naše nádeje o budúcnosti vzťahu sú mylné. Jeho slová si interpretujeme do pre nás prijateľnejšie verzie. Ak máme tendenciu sa zapletať práve do takto bezvýchodiskových vzťahov, ťažko sme sami schopní situáciu rozriešiť. Mnoho rokov žijeme v kruhu svojich fantázií, nádejou a samoty. Najčastejšie takto reagujú ľudia trpiaci nedostatkom vlastnej sebadôvery, majúci skúsenosť z neprijatia a odmietania rodičmi v detstve. Rovnako tak môžu takto reagovať ľudia, ktorí zažili v minulosti silnú stresujúce udalosť, ktorá je zneistila v základných životných hodnotách a očakávaniach. Potom sú zneistení, čo je správne a čo nie, čo je dobré od partnerov očakávať a čo nám nikdy nedajú, hoci by sme si to priali.

Opak môjho predchádzajúceho partnera

Nestretli ste sa sami s tým, že prvé, čo vás po rozchode so svojím partnerom napadlo, bolo: Tak túto chybu už nebudem druhýkrát opakovať. Nájdem si niekoho úplne opačného. Stane sa, že žena, ktorá doteraz žila s príliš dominantným mužom, ktorý o všetkom rozhodoval a všetkému velil, zvolí muža, ktorý jej síce absolútne nepriťahuje, ale je tak dobrý a pozorný. Iný muž si ako reakciu na predchádzajúcu vzťah, ktorý skončil práve preto, že jeho partnerka bola príliš ambiciózna a trávila stále čas v práci a na služobných cestách, nájde priateľku úplne odlišnú. Ženu, ktorej životným naplnením je starať sa o svoje deti a rodinu, odmietajúca akúkoľvek zmienku o tom, že by tiež mohla ísť do práce. Verím, že už dopredu tušíte, ako taký vzťah dopadne. Žena v prvom príklade si bude sťažovať, že si svojho muža nemôže vážiť, je taký nepriebojný. Pre svoj život táto žena naozaj potrebuje dominantného partnera. S partnerom, ktorého jej iste mnoho žien závidia, je nespokojná. Muž v druhom príklade uteká z domu, pretože je zväzovaný prílišnou starostlivosťou a vyčíta žene, že je na všetko sám. Ona si len užíva doma. Vina nie je v odlišnom partnerovi, ale v našej voľbe. Neurobíme náhle zo seba iného človeka len tým, že chceme. Je vždy dobré vyhovieť svojej prirodzenej potrebe. Tá vychádza z našich skúseností z detstva, máme tendenciu opakovať vzťahy a úlohy, ktoré sme v detstve zažili. A je to prirodzené, v prostredí nám známom vieme najlepšie fungovať. Cítime sa v ňom prirodzene. Radikálna zmena našich preferencií vo voľbe partnera je takmer nemožná. Vždy ide o dlhodobé zrenie a zmenu našich postojov a hodnôt. Urýchliť tento proces zrenia a zamedziť tak nášmu bludnému kruhu nachádzanie si pre nás nevhodných partnerov a vzťahov, môže len cielená dlhodobá psychoterapia.

Súznenie v jednotlivosti

Nie je nič tak osviežujúceho a napĺňajúceho, ako nájsť partnera, ktorý mi rozumie, máme si o čom rozprávať. Máme spoločného koníčka. Ak nám tento koníček pomôže preklenúť počiatočnú neistotu zoznámenie a zistíme, že Spolucítite aj v ďalších oblastiach, je všetko v poriadku. Nesmie tento spoločný koníček a záujem byť ale tým jediným, čo nás spája. Tento typ vzťahu je niekedy zavádzajúce, s partnerom trávime veľa času spoločným záujmom, máme si o čom rozprávať a často ani nepostrehneme, že je to práve to jediné, čo nás spája. V iných témach spolu nesouzníme. Ak je oblasť spoločného záujmu pre nás veľmi dôležitá, či sme neistí, spoločensky sa skôr nevykazujú, nesebavedomých, stane sa, že toto ojedinelé súznenie zameníme s láskou.

Iste príkladov okolo seba poznáte veľa. Študentská láska, ktorá nepřečká prvý rok po promócii, lásky z dovolenky, pracovné vzťahy, ktoré končia po odchode jedného z partnerov z firmy.o všetko sú patologické mechanizmy voľby partnera.

Zamiluje sa do vlastností a spôsobov, ktoré ja nemám

Často si paradoxne volíme vo fáze zamilovanosti partnerov, ktorí vynikajú niečím, čo my nemáme a za čo tieto partnerov obdivujeme. Zaľúbime sa do vlastnosti, či životného štýlu partnera, ktorý nám príde zaujímavý, a chceli by sme tiež byť taký ako on. Skromný, seriózny bankový úradník je očarený krásnou blondínou, ktorá je veľmi spoločenská, s každým vie vyjsť, všade vnesie ruch a zábavu do spoločnosti. Daňová audítorka sa zamiluje do muža, ktorý zlieza hory, jazdí stále na rôzne expedície a dobrodružné výpravy. Fascinuje jej. Žena, ktorá sama potrebuje stále uisťovať o svojej hodnote a posilňovať svoje sebavedomie, sa zamiluje do citovo chladného, ​​utiahnutého partnera. Každý z nás máme svoje vysnívané partnerov, ktorí nás vždy na prvý pohľad zaujmú. Obdivujeme ich, ich povaha nás okúzľuje. Vzbudzujú v nás vášeň, túžbu, fascináciu. To, čo v nás zo začiatku vzťahu vzbudzuje fascináciu a obdiv, po vyprchaní fáza zamilovanosti prechádza v to, čo na partnerovi najmenej tolerujeme. Sme iní, nerozumieme partnerovým túžbam. Rozčuľuje nás svojou nezodpovednosťou, nespoľahlivosťou, spôsobom života. Cestovateľ a dobrodruh nám nepomôže s výchovou detí, ani sa nebude starať o platenie zloženiek. Citovo chladný muž nás bude stále znejišťovat svojim nedostatkom pozornosti k nám.

Záchranca

Ďalšie patologický mechanizmus voľby partnera popisuje Norwoodová (1986). Žena sa stavia do úlohy záchrankyňa. Vnucuje partnerovi svoju starostlivosť, svoju starostlivosť, je oddaná a obetuje sa. Volí si muža buď spoločensky zle akceptovateľné, ako napr alkoholikmi, alebo duševne či mentálne postihnutých, morálne zle zapadajúce do spoločnosti. Je presvedčená, že takému muži sa len nedostalo dostatok lásky k tomu, aby mohol kvalitne a spoločensky prijateľne fungovať. To ale ona zmení, jej láska prekoná všetko. Muž je často veľmi emocionálne a tým upútavajúce. Svoju zlú situáciu nepripisuje sebe, ale pripisuje ju nedostatočnej starostlivosti a podpore okolia. Vždy sa nájde jeden alebo viac vinníkov za jeho situáciu. Partnerka ho opatruje, zachraňuje, jej starostlivosť je ale bez efektu. Je trvale nešťastná, muž sa naopak cítia zväzovaný jej citom a starostlivosťou. Ak výnimočne dôjde naozaj k zlepšeniu a začlenenie do spoločnosti, vzťah sa často rozpadá práve tým, že sa zmení rozloženie rolí partnerov a jeden s druhým v nových roliach už nevie žiť.

Tento spôsob sa ale netýka len žien.

Citovo chladný partner

Ďalším variantom je partner, v tomto prípade častejšie skôr žena, voliaci si partnera, ktorý neakceptuje ponúkanú lásku. Žena si tak volí partnera, ktorý neopláca jej množstvo citu svojim citom. Žena mu mnohokrát za deň volá, posiela mu sms správy, stará sa o to, aby mal pravidelné teplé obedy a večere, robí mu desiaty. Urobí, čo mu na očiach vidí. V ničom mu neodporuje, stále sa snaží mu aj v úplných maličkostiach vychádzať v ústrety a vysledovať dopredu, čo by si prial. Takmer už vlastne zabudla, aké to je, keď je niečo tiež po jej. Vlastne ani nevie, čo by to malo byť. Ona predsa len chce, aby partner bol šťastný a opätoval jej jej lásku. On ale jej cit znevažuje, nezodpovedá, ak áno tak odmietajúcim spôsobom. Odmietanie partner sa cíti znevažovaný a opomínaný. Prepadá sa často do pocitov sebaľútosti striedajúceho sa so zlosťou na tak necitlivého partnera.

Partnerský vzťah znamená, že jeden druhému sme partnerom, nie identickú kópií

Ak sa stane, že partnerovi stále vychádzam v ústrety, plním každé jeho prianie a neprejavujú svoje názory, potreby a životné predstavy, stanu sa pre partnera nezaujímavú osobou. Nikto z nás nemá rád, keď má proti sebe gumovú modelínu. Potrebujeme vedľa seba partnera, ktorý nám tiež odporuje, argumentuje. Ukáže nám, kde sú naše či jeho hranice. Je to podnetné a tvorivé. Žiť vedľa partnera, ktorý nemá určenej hranice pre seba ani pre mňa, je nudné a vyčerpávajúce.

Odmietajúci partner

Tento príklad nachádzanie si patologických vzťahov nie je tak riedky. Iste poznáte vo svojom okolí niekoho, kto sa takto stane závislý len na jednostrannom vzťahu. Sme v bludnom kruhu nádejí a fantáziou, ktoré nám dávajú ďalšiu silu na pokračovanie vzťahu, o ktorý však druhý partner už nemá záujem. Nevnímame a nechceme počuť upozorňovanie odmietajúceho partnera, že naše nádeje o budúcnosti vzťahu sú mylné. Jeho slová si interpretujeme do pre nás prijateľnejšie verzie. Ak máme tendenciu sa zapletať práve do takto bezvýchodiskových vzťahov, ťažko sme sami schopní situáciu rozriešiť. Mnoho rokov žijeme v kruhu svojich fantázií, nádejou a samoty. Najčastejšie takto reagujú ľudia trpiaci nedostatkom vlastnej sebadôvery, majúci skúsenosť z neprijatia a odmietania rodičmi v detstve. Rovnako tak môžu takto reagovať ľudia, ktorí zažili v minulosti silnú stresujúce udalosť, ktorá je zneistila v základných životných hodnotách a očakávaniach. Potom sú zneistení, čo je správne a čo nie, čo je dobré od partnerov očakávať a čo nám nikdy nedajú, hoci by sme si to priali.

Opak môjho predchádzajúceho partnera

Nestretli ste sa sami s tým, že prvé, čo vás po rozchode so svojím partnerom napadlo, bolo: Tak túto chybu už nebudem druhýkrát opakovať. Nájdem si niekoho úplne opačného. Stane sa, že žena, ktorá doteraz žila s príliš dominantným mužom, ktorý o všetkom rozhodoval a všetkému velil, zvolí muža, ktorý jej síce absolútne nepriťahuje, ale je tak dobrý a pozorný. Iný muž si ako reakciu na predchádzajúcu vzťah, ktorý skončil práve preto, že jeho partnerka bola príliš ambiciózna a trávila stále čas v práci a na služobných cestách, nájde priateľku úplne odlišnú. Ženu, ktorej životným naplnením je starať sa o svoje deti a rodinu, odmietajúca akúkoľvek zmienku o tom, že by tiež mohla ísť do práce. Verím, že už dopredu tušíte, ako taký vzťah dopadne. Žena v prvom príklade si bude sťažovať, že si svojho muža nemôže vážiť, je taký nepriebojný. Pre svoj život táto žena naozaj potrebuje dominantného partnera. S partnerom, ktorého jej iste mnoho žien závidia, je nespokojná. Muž v druhom príklade uteká z domu, pretože je zväzovaný prílišnou starostlivosťou a vyčíta žene, že je na všetko sám. Ona si len užíva doma. Vina nie je v odlišnom partnerovi, ale v našej voľbe. Neurobíme náhle zo seba iného človeka len tým, že chceme. Je vždy dobré vyhovieť svojej prirodzenej potrebe. Tá vychádza z našich skúseností z detstva, máme tendenciu opakovať vzťahy a úlohy, ktoré sme v detstve zažili. A je to prirodzené, v prostredí nám známom vieme najlepšie fungovať. Cítime sa v ňom prirodzene. Radikálna zmena našich preferencií vo voľbe partnera je takmer nemožná. Vždy ide o dlhodobé zrenie a zmenu našich postojov a hodnôt. Urýchliť tento proces zrenia a zamedziť tak nášmu bludnému kruhu nachádzanie si pre nás nevhodných partnerov a vzťahov, môže len cielená dlhodobá psychoterapia.

Súznenie v jednotlivosti

Nie je nič tak osviežujúceho a napĺňajúceho, ako nájsť partnera, ktorý mi rozumie, máme si o čom rozprávať. Máme spoločného koníčka. Ak nám tento koníček pomôže preklenúť počiatočnú neistotu zoznámenie a zistíme, že Spolucítite aj v ďalších oblastiach, je všetko v poriadku. Nesmie tento spoločný koníček a záujem byť ale tým jediným, čo nás spája. Tento typ vzťahu je niekedy zavádzajúce, s partnerom trávime veľa času spoločným záujmom, máme si o čom rozprávať a často ani nepostrehneme, že je to práve to jediné, čo nás spája. V iných témach spolu nesouzníme. Ak je oblasť spoločného záujmu pre nás veľmi dôležitá, či sme neistí, spoločensky sa skôr nevykazujú, nesebavedomých, stane sa, že toto ojedinelé súznenie zameníme s láskou.

Iste príkladov okolo seba poznáte veľa. Študentská láska, ktorá nepřečká prvý rok po promócii, lásky z dovolenky, pracovné vzťahy, ktoré končia po odchode jedného z partnerov z firmy.

Patologické mechanizmy voľby partnerov


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky