Poznáme sa pár týždňov a ja som tehotná. Čo teraz?

Dostala som sa do situácie, z ktorej som zúfalá a neviem, ako z nej von. Pripadá mi, že nech sa rozhodnem akokoľvek, žiadne riešenie nie je správne. Šesť rokov som žila s mužom, o ktorom som bola presvedčená, že je to ten pravý.


Bývali sme spolu, posledný rok uvažovali o svadbe.

Potom ale ako blesk z čistého neba prišiel rozchod. Presne podľa klasického scenára. Do práce k nim nastúpila nová kolegyňa a priateľ nečakane zistil, že ja som okukaná a je so mnou nuda. Proste ma vymenil za nový model. Otřepávala som sa z tej zrady skoro rok. Len nedávno som sa konečne trochu zrovnala a bola ochotná premýšľať o novom vzťahu. Lenže keď s niekým žijete toľko rokov, zabudnete, ako sa vlastne dneska zoznamovať! Sadať si niekde osamelo na bar sa mi prieči, a tak som nakoniec skôr z recesie vyrazila s kamarátkou na "rýchle rande", teda taká táto škatuľa u stolčekov, kedy sa u vás v minútových intervaloch vystrieda treba dvadsať mužov. Mne sa na prvý pohľad zapáčil adept s poradovým číslom päť. Nestihli sme si síce povedať skoro nič, ale chémia tam fungovala od začiatku z oboch strán.

Hneď na druhý deň ma pozval na večeru do rybie reštaurácie

Počas večera to medzi nami iskrilo o sto šesť, ale ľudsky sme si bohužiaľ zas tak moc nesadli. Nech sme sa bavili o čomkoľvek, vždy sme mali opačný názor, od obľúbených kníh cez predstavy o ideálnej dovolenke až po politické preferencie. Na prvom rande sa samozrejme nebavíte o veciach, ako je spoločné spolužitie, svadba, deti, jednoducho neriešite budúcnosť. Ale aj z tých prebraných tém mi bolo jasné, že Honza by sa ku mne ako partner vôbec nehodil.

Lenže som bola skoro rok sama a fyzická príťažlivosť bola obrovská

Nemohlo to skončiť inak ako spoločnou nocou u mňa doma. Náš sex bol proste úžasný, a nebolo to len mojou dlhodobou abstinenciou. Proste sme si hneď na prvýkrát dokázali dokonale vyhovieť, akoby sme sa poznali už dávno. Ráno bolo bohužiaľ trochu menej poetické. Ryba, ktorú som si dala v reštaurácii, bola zrejme menej čerstvá, ako sa tvárila, a výsledkom bol deň strávený na záchode, keď som nevedela, čo skôr, či na mise sedieť, alebo sa nad ňou nakláňať.

S Honzom sme sa v nasledujúcich dňoch ešte niekoľkokrát zišli

Prežívali opäť úžasný sex, ale obaja sme cítili, že to je jediné, čo nás spája. Nakoniec sme sa rozhodli náš mesačný "vzťah" ukončiť a hľadať niekde inde. Keď sme si toto povedali, niekde vo vnútri sa mi aj celkom uľavilo, aj keď zostalo trochu smútku a vnútorných obáv, ako dlho budem zase sama. Pred štrnástimi dňami prišiel šok. Nedostala som menštruáciu, vždy vďaka práškom presnú skoro na minútu. Bola som celkom v pokoji, ale na druhý deň mi to nedalo a zašla som si do lekárne pre tehotenský test.

Keď som čakala na výsledok, vôbec som nepočítala, že by snáď mohol byť pozitívny

Beriem antikoncepciu už od osemnástich rokov a vždy bola úplne spoľahlivá. Lenže za tri minúty som s hrôzou hľadela na papierik, ktorý oznamoval, že som tehotná. Urobila som si ďalšie tri testy a všetky potvrdili to isté. Vzhľadom na okolnosti bolo jasné, kto je otcom. A zrejme sa to stalo pri našom druhom milovaní. Kvôli pokazené rybe som mala dva dni hnačku a zvracala som, čo môže účinok antikoncepcie znížiť.

Mojou prvou reakciou bola nevěřícnost

Ešte len postupne mi začalo všetko dochádzať a chytila ​​ma hystéria. Ja predsa dieťa ešte nechcem! Nieto s niekým, koho vôbec nepoznám! Napriek tomu som Honzovi zavolala ako prvému. Pozvala som ho k sebe domov, a keď trochu sa zdráhaním dorazil, novinku som na neho vybalila. Dosť dlho len sedel a mlčal, úplne som videla, ako sa v ňom miešajú všetky možné pocity a on nevie, čo robiť. Nakoniec povedal, že by bolo najlepšie, keby som išla na potrat, ale že rozhodnutie je len na mne a on to bude rešpektovať a môžem počítať s jeho pomocou. Druhý deň sme sa zišli znova a riešili variantu, či to spolu predsa len neskúsiť a nestať sa rodičmi. Ale ja sa bojím, že by náš vzťah jednoducho nevydržal, na to sme obaja moc odlišní.

Mám ešte zhruba mesiac na to sa rozhodnúť

Ale nech sa na svoju situáciu pozerám z akejkoľvek strany, pripadá mi stále rovnako bezvýchodisková. Je mi dvadsať osem rokov, a aj keď to pre niekoho bude znieť sebecky, na dieťa sa ešte necítim, doteraz som o ňom vôbec neuvažovala. Chcela som sa stať matkou ešte najmenej za päť šesť rokov. Lenže je toto dôvod k potratu? Keby sa mi toto stalo v sedemnástich rokoch, asi si to morálne zdôvodníme, ale teraz? Len pre vlastnú pohodlnosť, že teraz sa mi to ešte nehodí?

Lenže zároveň si neviem predstaviť

Že by som bola vo vzťahu s človekom, ktorého poznám tak krátko a ktorého by som si ako životného partnera sama nevybrala. Byť celý život s niekým, s kým byť nechcete, len kvôli dieťaťu? Veď nebudeme šťastní ani my, ani ono ... A byť slobodná matka? To už si vôbec neviem predstaviť. To by som sa musela na to bábätko aspoň tešiť! Ale ja zažívam len pocity zúfalstva a bezradnosti. A ako sa bude čas pre finálne rozhodnutie blížiť, bude to čím ďalej horšie. Vôbec neviem, čo nakoniec urobím.

Poznáme sa pár týždňov a ja som tehotná. Čo teraz?


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky